Architektúra kláštora kapucínov

Kapucínsky komplex je situovaný na severnom okraji historického roz­sahu mesta Pezinok v tesnej náväznosti na mestský hradobný systém. Hradobný múr do­dnes vymedzuje jeho pozemok. Pôvodný dvojpodlažný kláštor vytvára štvorkrídlovú dispozíciu posunutú oproti čelnej úrovni kostola smerom dovnútra pozemku, s malým západným výbežkom. Kláštor sprístupňuje chodba paralelná s kostolom. Vstup do kláštora je západne od neho v pravouhlom portáli.

 

Z architektonického hľadiska sú kláštor a kostol postavené na základe tradičnej kapucínskej schémy, ktorú podľa starších vzorov vytvoril kapucín Antonio z Pordenone v roku 1603. Pezinský kláštorný areál si zachoval charakteristický dispozičný koncept. Jeho architektonická hodnota vychádza zo zachovaného štvorkrídlového typu s uzatvoreným rajským dvorom. Kláštor je riešený ako štvorkrídlový, na prízemí v zásade dvojtraktový, na poschodí dvoj a trojtraktový, pričom jeho západné krídlo sa ambitom primkýna ku kostolu. Širšie krídla — západné a severné sú na poschodí trojtraktové so stredovou chodbou. Pomerne malé miestnosti — samostatné cely rehoľníkov sú oknami orientované jednak do rajského dvora a jednak do priľahlých záhrad. Miestnosti navzájom delia hrazdené priečky s nízkymi dvernými otvormi, orientovanými do chodbového traktu s trámovým stropom. Z prízemia sú tieto priestory prístupné schodiskom priliehajúcim k chóru na severnej strane kostola. Zachovaný je taktiež refektár na prízemí zadného krídla, zastropený pôvodným trámovým stropom a vedľa neho malá miestnosť s kamenným lavabom. Refektár nadväzuje na kuchyňu, ktorej osobitosť spočíva z predstavanej časti, vystupujúcej z hmoty krídla, pôvodne určenej pre otvorené ohnisko — čiernu kuchyňu.

 

V sumáre zachovaných technických zariadení je vhodné spomenúť dômyselný kúreniskový systém s celkovo tromi zistenými prikurovacími otvormi. Dokladá pre kapucínov typické technické riešenie, ktorým boli priamo vykurované väčšie a dôležitejšie miestnosti. Ďalším osobitým prvkom, objavujúcim sa na ideálnych benátskych projektoch, ktorý pezinský kapucínsky koncept zohľadňuje, je priestor, prejavujúci sa ako stavba, vystupujúca z hmoty krídla v juhozápadnom nároží. Mala funkciu so zvlášť prepracovaným systémom hygienického zariadenia. Podľa zachovaného nákresu stojí na potoku, ktorý ho zásoboval.

 

Samostatnou architektonicko-historickou a umelecko-historickou hodnotou je kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici s charakteristicky oddeleným chórom za hlavným oltárom a bočnou kaplnkou Panny Márie na východnej strane lode. Jednoduchého priečelia kostola bez veže, ktoré je ukončené trojuholníkovým štítom, sa len v detailoch dotkla neoslohová úprava.

 

Pezinský kapucínsky kláštor s kostolom predstavuje typologicky čistú barokovú kapucínsku stavbu s vysokým stupňom zachovania pôvodných historických konštrukcií a detailov. Kláštorný komplex si dodnes zachoval typologické osobitosti kapucínskej schémy, v čom spočívajú jeho významné architektonicko-historické hodnoty.